))
))
Keď sme plánovali výstavu v Rakúsku, bolo to hlavne preto, aby majitelia Bhoominho otca Khanpa, manželia Werner Hrebacka a Elfriede Wild (Kukur Baba) videli Bhoomi. Naposledy sa s ňou stretli, keď mala 8 týždňov a boli už na ňu naozaj veľmi zvedaví. Preto sme sa vybrali do Wieselburgu - iba pár km od Erlaufu, kde býva Khanpo. Milan spravil opäť raz chybu a zveril mi navigáciu, a tak sme sa ocitli namiesto Wieselburgu hneď zrána v Erlaufe. Nepýtajte sa ma, prečo, tak to bolo v mape. Teda v mojom ponímaní. Nuž, ale z Erlaufu je do Wieselburgu naozaj len kúsok a nakoniec aj Milan uznal, že to bola možno aj lepšia cesta, ako ísť ešte ďalej po diaľnici. Aspoň sme sa vyhli väčšiemu Ybbsu, kde by sme určite zablúdili.))
Výstavisko je vo Wieselburgu značené zo všetkých smerov, tak sme ho bez problémov našli aj keď som navigovala ja a zaparkovali na jednom z viacerých dostupných parkovísk za !!! 1 € !!!. Ak je teda ešte niekto presvedčený, že rakúske výstavy sú drahé, nech si zráta štartovné a parkovné u nás - ten rozdiel už skutočne nie je veľký. ))
V relatívne malom meste Wieselburg sme také veľké výstavisko nečakali! Haly sú tam priestranné, modernizované a návštevníkov nebolo priveľa. Tibetské rasy posudzovala pani Karin Bernardis (A). Kruh sme mali pekne tibetsky vyzdobený, nad kruhmi kompletne pokrytými kobercami viseli vlajky rôznych štátov, mňa osobne tešila bulharská vlajka nad kruhom - som po mame polovičná Bulharka. Navyše sme pri kruhu stretli aj spriatelenú svorku Sengge, Nadine a Bhoominho polobrata China a majiteľov Bhoominho otca Khanpa, tak sme čas čakania na posudzovanie trávili okrem česania aj príjemným debatením. Ostatní rakúski chovatelia v nás tiež zanechali príjemný dojem - mnohí nás prišli v Rakúsku privítať, popriať šťastie a podať ruku. Pohodu tejto výstavy mi nepokazilo ani to, že v halách bolo dovolené fajčiť a že to fajčiari aj radi využívali. ))
))
Pani Bernardis začala posudzovať pekne načas, jej hodnotenie psíkov bolo precízne, ale príjemné. Psov si do kruhu volala sama a aj výsledky zapisovala na tabuľu ona. Celkovo pôsobila sympaticky. A rovnako sympatická bola aj Bhoomi jej. Dá sa povedať, že sa jej vyslovene páčila, veľakrát zopakovala "schön". A keďže sme boli v triede sami a Bhoominka sa predvádza rada a nevystrája, prvé miesto nás neprekvapilo, ale J-CAC nás potešil. Čo nás však prekvapilo nadmieru - po skončení posudzovania pani Bernardis vyšla z kruhu a prišla ešte za Bhoomi, znovu zopakovala, že sa jej veľmi páči, vyhladkala ju a pochválila hrúbku kostí a kvalitu srsti. Bolo to super! 
V záverečných súťažiach bola Bhoomi opäť vzorná a medzi víťaznými mladými sučkami sa pekne vynímala. Rozhodcu Borisa Spoljarica (HR) zaujala tiež a vybral ju medzi najkrajších 6 mladých sučiek výstavy! Cestou domov sme prijali pozvanie "k otcovi" na kávu, kde nás privítala priateľská svorka usmievavých tibeťákov a číňankov.
))
A skvelú bodku za celým dňom sme si urobili večer v Bratislave, kde nás hneď po zaparkovaní objavila kámoška kernteriérka Bonnie s paničkou Helkou. S nimi sme si príjemne posedeli na terase pri chladenej desiatke a zážitkoch z celého dňa. Čo dodať? Snáď len gratuláciu Bhoominej tibetskej kamaráte Šišinke k peknému predvedeniu a ohodnoteniu a to, že do Rakúska na výstavu ešte niekedy radi zájdeme.
