Vlastne sme pôvodne chceli basenjiho... Dlhonohého so zamysleným pohľadom.
Ale po niekoľkých stretnutiach so zástupcami tejto rasy sme sa presvedčili, že by to nebol pre nás ten vhodný typ.
Tak sme zabudli na výzor a začali sme hľadať v encyklopédii spoločníka, ktorý s nami rád pôjde na výlet bez toho, aby sme ho potom ešte hodiny v lese hľadali, ale zároveň takého, ktorý vydrží doma sám, kým my budeme cez deň v práci, a keď sa vrátime, bude sa spolu s nami tešiť zo života. Zároveň to nemal byť celkom najmenší pes, aby sme ho nebodaj nepristúpili. :o) Vylučovacou metódou sme dospeli k plemenu tibetský teriér.
A aj keď sme doteraz o ňom ani nepočuli, stránky chovateľov naše vedomosti rozšírili a na výstave v Bratislave v auguste 2003 sme sa na prvý pohľad zaľúbili do sobolej sučky Sanny. Jej pokojná a milá povaha, ako aj šibalské ohníky v očiach nás už len utvrdili, že sme si vybrali dobre. A jej plánovaný ženích Monty sa nám tiež zdal veľmi sympatický a priateľský. Spojenie Montyho a Sanny v nás vyvolalo veľkú nádej na ideálneho spoločníka do našej domácnosti. Dokonca sme už ani netrvali na sobolej farbe, z tohto vrhu by sme si zobrali sučku akejkoľvek farby. Teda ak by sa tam predsa len nevyskytol sobolček...
Po mesiacoch čakania nás a svoju milú chovateľku Barboru Blažejovú Sanna 1. apríla večer potešila ôsmimi šteniatkami, medzi ktorými nechýbala ani naša vytúžená sučka. Dostala meno Arien, v ktorom sa skrýva názov najkrajšieho miesta na svete, a k menu dvoch pánov, ktorí ju majú úprimne radi.
Ďakujeme Barbore, že mala trpezlivosť odpovedať nám na stovky otázok o tibeťákoch a že nám zverila jednu zo svojich prvorodených aj keď sme iba začiatočníci.
S Arien sme vstúpili do sveta psíčkarov, spoznali sme pravidlá výstav, účinok psích šampónov, množstvo kondicionérov... Arien mala na nás trpezlivosť, nechala so sebou robiť vlastne všetko, zbožňovala všetko živé, jej úžasná povaha si získala každého, kto ju spoznal bližšie. Bavilo ju všetko, čo nám robilo radosť, ochotne s nami chodila na huby do lesa a bez akýchkoľvek problémov s nami absolvovala aj pravidelné 500 km cesty autom z Bratislavy na východ Slovenska na Domašu a naspäť, na výstavách sa snažila a dosiahla titul Junioršampiónka Slovenska a stala sa aj TOP tibetským teriérom Slovenska v roku 2005. Jej srsť mala v sebe všetky odtiene zlatých kovov - od tých najsvetlejších až po tie najtmavšie. Česať ju bol pôžitok. Vlastne život s ňou bol pôžitok. Dobrého však býva málo a necelé dva roky po narodení, 29. 11. 2005, sme sa s ňou navždy rozlúčili.
Po Arieninej smrti zostalo v byte prázdno a akosi chladno. Rozhodli sme sa bez psíka nezostať a v túžbe nájsť takú istú povahu, ako mala Arien, opäť sme si dohodli šteniatko z chovnej stanice Schambala, od sobolej sučky Sanny. Otcom šteniatok sa mal stať šarmantný biely psík zo známeho nemeckého chovu Schanti's Khan-po Kukur Baba Lamleh.
Po tom, čo Sanna a Khan-po pocítili vzájomné sympatie, narodili sa im 26. apríla 2006 krásne strakaté šteniatka, medzi ktorými bola jediná sučka - naša Bhoomi. Už počas prvých týždňov spolužitia s Bhoominkou nám však bolo jasné, že Arienina povaha to nie je. Je oveľa temperamentnejšia, ale aj učenlivejšia a sebavedomejšia. Aj s ňou sme začali výstavnú kariéru - a to veľmi úspešne, už ako 6-mesačná vyhrala na medzinárodnej výstave v Nitre titul Best in show - Najkrajšia dorast sučka výstavy. Tak uvidíme, čo nám život s ňou ešte prinesie...
