))
Rovnako, ako s Arien, začali sme Bhoominu výstavnú kariéru na Slovensku na novembrovej Nitre. Máme to z Bratislavy blízko, tak sme boli všetci pekne vyspaní a tešili sme sa na stretnutie s priateľmi. Zaparkovali sme blízko areálu za 50 Sk a Bhoomi zažila svoj prvý presun v klietke. Aj keď to bolo asi len 100m, chodník medzi parkoviskom a vstupom do areálu už zažil aj lepšie časy a tak si Bhoomi v klietke užila hrkania viac ako dosť. Našťastie ju off-road nevystrašil a od následného spinkania v klietke ju nijako neodradil. ))
Prišli sme pomerne neskoro, miesto pri kruhu sme si už nenašli, okolie kruhu bolo preplnené čínskymi naháčikmi, ktorí boli vystavovaní pred našimi tibetskými teriérmi. Tak sme rozložili náš tábor na jedinom voľnom mieste v blízkosti kruhu - pri kráľovských pudloch a pri dverách. Do budúcnosti sme sa poučili, že pri dverách býva prievan, z odpadkového koša na nás striedavo útočili najrôznejšie pachy a stále niekto prichádzal a odchádzal s klietkami, ktoré hrkotali - nuž pokoja sme si veľa neužili a Bhoomi teda strávila väčšinu predpoludnia v klietke, kde mala aspoň súkromie a bola tam chránená pred prievanom. ))
Po obhliadnutí okolia sme zistili, že v hale nie je WC, našťastie vo všetkých halách naokolo sociálne zariadenia boli a ako sme si už v Nitre zvykli, boli čisté a veľmi dobre zásobené hygienickými potrebami. Nitra nesklamala ani pokiaľ ide o stánky s občerstvením, aj pred samotným začiatkom predvádzania doďaleka rozvoniavali dobroty sladké aj slané a v osobitnej hale boli sústredené aj všetky možné stánky s potrebami pre psíkov aj ich majiteľov.))
Keď sme sa už rozhliadli, išla som ešte pozdraviť kamarátov do vedľajšej haly, kde čakali na klubovku. A aj keď som mala v pláne fotiť tam, organizácia klubovej výstavy pokrivkávala, čakalo sa na ľudí, ktorí zostali stáť v kolóne pred výstaviskom, dočkala som sa akurát začiatku posudzovania, kde som odfotila šampiónov a utekala som naspäť do haly k nášmu táboru, aby sa Bhoomi stihla ešte zoznámiť s kruhom, v ktorom bude súťažiť. Bhoomi sa najprv v kruhu opatrne prešla, všetko si oňuchala, potom sa nechala presvedčiť aj do mierneho klusu, postála chvíľku na stole, zožala pochvalu a ešte sa prebehla do kruhu aj s kámoškou Byemkou, s ktorou sa stretli potom aj súťažne. Nasledovala opäť pochvala, prišiel čas aj na ľudí, Bhoomi strážila v klietke pozície a ja som sa vydala zohnať niečo na raňajky pod zub mne aj hladnému manželovi, ktorý zatiaľ s kamarátom Lacom robil Bhoomi spoločnosť. Pri hľadaní niečoho dobrého na zjedenie som našla aj stánok s kozmetikou, kde som sa pristavila a samozrejme som neodišla naprázdno. Mať dlhosrstého psa ako koníčka je hrozné. Sebe by som behom jedného dňa dva šampóny na vlasy určite nekúpila... Raňajky som ale našla, mužovi aj sebe kúpila a konečne ma čakalo niekoľko pokojných minút pri klietke. Tu si nás odchytila Jitka Kržová, ktorá nám za 2000. návštevu na jej webe www.apso.wz.cz venovala krásny tibeťácky kalendár na rok 2007. Ďakujeme, urobil nám radosť!))
Keď prišiel rad na posúdenie tibetských teriérov, prišiel čas zobudiť Bhoomi, ešte ju pred vstupom do kruhu upraviť a potom hor sa do toho. Posudzovanie pani Libuše Ubrovej sme nepoznali, vôbec sme nevedeli, čo nás čaká a preto sme boli veľmi príjemne prekvapení. V kruhu dorasteniek sa stretli dve sučky - Bhoomi Lamleh Schambala a Byema Kipu Khyim. Pani Ubrová obe šteniatka veľmi milo privítala a tak príjemne počas celého posudzovania komunikovala ako so psíkmi, tak aj s nami. Sučky si prezrela najprv v pohybe, potom na stole a všetko prebiehalo pokojne a bez stresu. Túto pani rozhodkyňu by sme odporúčali každému, kto s výstavami iba začína. Psíkov sa dotýka jemne a v kruhu okolo nej vládne príjemná atmosféra.))
Bhoomi aj Byemka sa na šteniatka predviedli veľmi pekne. Obe dokázali ukázať svoje prednosti, obom pani Ubrová dala veľmi nádejnú a kým nám vedúci kruhu neoznámil výsledky, boli sme na vážkach, ktorá sučka sa pani rozhodkyni páčila viac. Prvé miesto Bhoomi nás preto potešilo o to viac, že to do poslednej chvíle nebolo isté. ))
Po posúdení tibeťákov sme mali ešte chvíľku na posledné rozhovory s kamarátmi, ktorí nezostávali do záverečných súťaží. Novembrové počasie poháňalo každého čím skôr domov. Aj v našom tábore zaznela otázka, či zostávame do záverečných súťaží, rozhodli sme sa však zotrvať, Bratislava je predsa blízko. Teraz sa už z toho smejeme a príležitosť vojsť do záverečného kruhu už nikdy nebudeme zvažovať.))
Presťahovali sme si teda klietku do haly, kde malo byť finále, Bhoomi dostala ešte šancu trošku sa prebehnúť po vonku, potom sme ju zobrali aj na zelený koberec v záverečnom kruhu, aby ju neprekvapil ani ten. A čakalo sa ďalej. Organizátori tentoraz začali so záverečkami oproti informácii v katalógu len s nepatrným meškaním. Prípravný kruh bol dostatočne veľký, rasy sa zoraďovali od najväčšej po najmenšiu, aby nikto nikoho nebrzdil. Keď do hlavného kruhu pozvali pána rozhodcu Miroslava Guniša, aby vybral z veľmi nádejných sučiek tú najkrajšiu, boli sme už pripravení. Nástup sa nám podaril, Bhoomi bez problémov prebehla veľké kolečko a expresne sa aj nechala postaviť do postoja. A potom to prišlo! ))
Rozhodca si do užšieho výberu piatich najkrajších sučiek výstavy vybral aj nás! Mali sme z toho veľmi veľkú radosť. Na nič viac sme nikdy nemali odvahu ani pomyslieť. V užšom výbere sa ocitli veľký bradáč, anglický mastif, greyhound, tibetský teriér a francúzsky bišónik. Pán Guniš si najprv nechal znova predviesť v pohybe prvých troch veľkých psov, potom aj nás dvoch malých. A začal vyberať. Tretie miesto - veľký bradáč. Druhé miesto - greyhound. Hlavou mi preblesklo, že dnes to bude v réžii tých veľkých - do tretice zostával akurát anglický mastif, keď vtom ukázal prstom na nás! V prvom momente som si ani neuvedomila, že sme vyhrali! Až po prvom kroku sa mi opäť zaplo myslenie a dovalila sa prvá vlna radosti. Bhoomi som si vyhodila na ruky, k stupienkom víťazov som ju odniesla a postavila na ten najvyšší - Best In Show. Ešte jemne upraviť postoj a úsmev pre fotoaparáty novinárov a do kamery, ktorú celý čas držal v rukách člen nášho víťazného tímu - Bhoomin pán a môj manžel Milan. Ako sme tam tak stáli, doľahlo na mňa dojatie a takmer som od radosti zabudla zobrať Bhoomin prvý pohár. Pri návrate ku klietke Bhoomi dostala do pohára vodu - a verte či nie, akoby vedela, že si pripíja na svoje víťazstvo, vypila ju do dna! Cesta domov prebiehala aj napriek preplnenej diaľnici v povznesenej nálade, Bhoomi síce na zadnom sedadle tradične zaspala na chrbte, ale my sme sa celú cestu usmievali.
